Preteky
Tohtoročná jesenná sezóna začala 10. septembra pretekmi v Hradci Králové, ktoré som musel vynechať. Kvôli rôznym zraneniam a veľmi teplému letu moje psy nemali natrénované. My sme odštartovali o týždeň neskôr v pražskej Divokej Šárke. Mladšieho Rufa som nechal ešte stáť, pretože tento závod sa netradične išiel na dve kolá počas jedného dňa. To je pre psy fyzicky náročné a nechcel som, aby si Ruf zo svojho prvého závodu odniesol nejakú zlú skúsenosť.
S Tutti sme nastúpili v kategórii bikejöring. Prvé kolo pretekov dlhých 5,2 km štartovalo v 10:00. To druhé odštartovalo už o 14:00 a išlo sa 2,4 km. Po rannej etape sme boli prví s náskokom 7,7 s. Do druhého kola sme štartovali z prvého miesta a ostatné psy nás prenasledovali. Nakoniec sme obsadili strieborný stupienok, keď nás predbehol len slovinský pretekár Patrik Zupanic. I tak mám z umiestnenia radosť, pretože po všetkých zdravotných komplikáciách, ktoré nás postretli, som to naozaj nečakal.
Vroutek
Prvý víkend v októbri sme išli na preteky do Vroutku v Krušných horách. Konali sa tu šprintové preteky na 5,3 km a dve kolá - v sobotu a druhé v nedeľu. S Tutti sme pretekali v bikejöring a Ruf nastúpil na svoje prvé preteky v kategórii scooter (kolobežka).
Trať vo Vroutku bola krásna, členitá s poriadnym kopcom kilometer pred cieľom. S Tutti sme sa rozbehli a po prvom dni sme si v nepríliš obsadených pretekoch vybojovalii priebežné prvé miesto. To sme si nakoniec udržali aj po druhom kole. Ďalšia medaila pre nás. :-)
Scooter sa ukázal ako veľmi nabitá kategória, kde štartovalo hneď niekoľko veľmi kvalitných pretekárov s úspechmi zo svetových šampionátov. Ruf bežal veľmi pekne, ja som poriadne zamakal a bronzová medaila nám len o vlások unikla. Aj tak som mal veľkú radosť, pretože na svojich prvých pretekoch Ruf bežal veľmi dobre a s Tutti sme triumfovali.
Červený Kostelec
Počas víkendu 15. 10. - 16. 10. sa konali už tradičné preteky v Kostelci. Miestna trať je pomerne rovinatá, ale má niekoľko náročných technických pasáží. Pretekal som v kategórii scooter s Rufoem a bikejöring s Tutti. Tutti nepredviedla veľmi presvedčivý výkon, ale aj tak sme vyhrali striebornú priečku. Ruf mi urobil o to väčšiu radosť. Vyrazil vpred ako strela a trať dlhú 5,4 km prebehol najrýchlejšie zo všetkých s náskokom 2 minúty pred druhým najrýchlejším pretekárom. V nedeľu svoj výkon Ruf zopakoval, aj keď ho v cieľovej rovinke rozptýlilo niekoľko divákov, svoj drvivý náskok sme ešte zvýšili a vyhrali o viac ako 4 minúty.
Šprint na Hornabergu
Pôvodne som chcel tieto preteky vynechať a namiesto toho ísť na Majstrovstvá Nemecka. Lenže vírusy boli proti a Rufa skolila viróza a črevné ťažkosti. Musel skoro týždeň stáť. Preto sme zvolili variant pretekov v Čechách a vydali sa do mestečka Hory pri Karlových Varoch.
Miestni usporiadatelia pripravili pomerne dlhú (6,5 km) trať v krásnom prostredí, plnú zjazdov, výjazdov a zákrut. Namiesto divákov pozdĺž trati postávalo stádo hovädzieho dobytka a ja som mal o adrenalín postarané. Pretekal som s Tutti na kolobežke a počas pretekov si hovoril, hlavne nech ju nenapadne skočiť medzi tie kravy...
Sobotňajšia etapa mi však prichystala úplne iný zážitok - od polovice trate sme išli vedľa úspešnej českej pretekárky a ja som sa namiesto dlabkania na kolobežke smial na celé kolo. Martinu zradil zips a väčšinu trate jej padali nohavice. Pomôcť jej, bohužiaľ, až do cieľa nebolo možné. V nedeľu Tutti predviedla nevyrovnaný výkon a my sme sa prepadli na tretie miesto, ale s ohromným odstupom.
MR ČR Tři Studně
Tři Studně sú už tradičným miestom, kde sa organizujú preteky na jeseň, ako aj v zime. Preteky tu majú výbornú organizáciu a medzinárodnú účasť. Aj tento rok sa pretekov zúčastnili výpravy zo Slovenska a Poľska.
Miestnu trať dobre poznám, lenže Ruf tu mal pretekať prvýkrát. Preto som si s ním trať dlhú 5,4 km niekoľkokrát prešiel, aby ju poznal a presne vedel, kde je aká odbočka atď. Pretek sa šiel tradične na dve kolá. Pred pretekmi som bol trochu nervózny, pretože sa tu už tradične schádza veľká konkurencia a tiež to bola posledná ostrá skúška pred nadchádzajúcim majstrovstvami sveta.
Ruf bežal oba dni nádherne, ale ukázala sa jeho mladosť a nezrelosť. Obidva dni v cieľovej rovinke Ruf spomalil a začal sa rozhliadať po divákoch v domnienke, že už je v cieli. Stratili sme tak drahocenné sekundy a v celkovom súčte nám tretie miesto utieklo len o 15s. Nebyť tých cieľových roviniek!
MS Borken, Nemecko
Majstrovstvá sveta sú vždy veľká udalosť. Tie tohtoročné boli však historicky najväčšími a ako také budú zapísané do Guinessovej knihy rekordov. Cez 600 pretekárov a viac ako 3 000 psích atlétov z celého sveta sa zišlo v nemeckom Borkene. Aby bolo možné organizačne taký počet pretekárov zvládnuť, štartovalo sa v kuse od ôsmich hodín ráno až do štyroch popoludní, kedy sa už pomaly začínalo stmievať.
Do nemeckého Borkenu to je 700 km a plní očakávaní sme sa na cestu vydali už v utorok. Chceli sme mať dosť času aby sme sa mohli dôkladne zoznámiť s pripravovanou traťou a tiež si ju prejsť. V Borkene pri hraniciach s Holandskom sme neboli zďaleka prví pretekári a počas stredy dorazila snáď väčšina pretekárov. Celý Borken žil majstrovstvami a hotely v meste a jeho okolí boli beznádejne obsadené.
Preteky sa konali v lesoparku na okraji Borkenu, kde sme využívali zázemie jazdeckého klubu i obrieho party stanu, ktorý organizátori postavili uprostred lúky špeciálne pre naše preteky.
Po prvej obhliadke na mňa trať urobila dobrý dojem, aj keď bola úplne iná, než sme si podľa propozícií predstavovali. Namiesto tvrdej rovnej trate pre nás usporiadatelia pripravili trať plnú zákrut, ťažkých pasáží s hlbokým pieskom, výjazdov a zjazdov. Presne ten typ tratí, ktoré mám veľmi rád, ale príliš som ich netrénoval. Väčšie prekvapenie však prišlo po tom, čo sme si trate prešli na bicykli s GPS - môj kratší okruh pre kolobežku mal miesto uvedených 4,5 km takmer o 500 m viac a dlhší okruh pre bicykle, na ktorý sa pripravovala moja priateľka, bol dlhší o celý kilometer - 8,2 km. Keď trénujete so psom na určitú vzdialenosť, takéto predĺženie trate je nepríjemné. Pretekársky pes si počas tréningu vie rozložiť sily tak, aby mu vydržali počas pretekov, keď mu však trať skokovo predĺžite, pes to nepozná a sily mu dôjdu, takže ku koncu v lepšom prípade spomaľuje, v horšom zastaví úplne. Je teda na jazdcovi, aby sa snažil od štartu nasadiť pomalšie tempo, aby pes vydržal, lenže to sa v pretekoch, kde sa hrá o desatiny sekúnd, robí zložito. Trať sme mali všetci rovnakú a bolo na nás sa s ňou popasovať.
My sme štartovali tesne po desiatej, kedy bolo našťastie ešte pomerne chladno. Nemusel som sa báť, že by sa Ruf počas pretekov prehrial. S veľkou pozornosťou, neuveriteľne ukecaným speakrom a množstvom fanúšikov sa začalo v sobotu prvé kolo Majstrovstiev sveta 2011.
My sme vstali ešte za tmy a priateľka začala napájať Rufa a neskôr aj svojho psa Skippyho, s ktorým štartovali až napoludnie. Psy sa musia napájať, aby mali v tele dostatok tekutín a dobre znášali extrémnu fyzickú záťaž pri preteku. Ruf dostáva piť trikrát, 3, 2 a 1 hodinu pred štartom. Hodiny do môjho štartu utiekli vďaka všetkým prípravám, venčeniu, rozcvičke, poslednej kontrole kolobežky pomerne rýchlo, ale ja už som začínal cítiť nervózne šteklenie v žalúdku. A je to tu - beriem kolobežku, Rufa a spoločne s kamarátom, ktorý mi na štarte podrží Rufa, ideme. V priestore štartu by sa adrenalín zmiešaný s nervozitou dal krájať! Pretekári sa preťahujú, nervózne pobehujú, psi kňučia a štekajú. Tak veľmi už chcú bežať. Štartuje sa po 30s intervaloch a my ideme hneď za výborným českým kolobežkárom Michalom Tobiáškom.
5…4…3…2…1…Vpred! Ruf vyrazí ako strela, ja sa odrazím ako o život a za hlasitého povzbudzovania divákov i komentátora sa rúti k prvej zákrute. Prechádzame ju bez brzdenia, všetko klape ako má a odpočítavanie ďalšieho pretekára zosilnené reproduktorom už skoro nevnímam. Nasleduje rýchly sled zákrut, esíčko, ťažká pasáž s hlbokým pieskom. Obaja s Rufom makáme a v prvom stúpaní neverím svojim očiam: "predbiehame Tobiho, to je dobré, veľmi dobré", pomyslím si. Makáme ďalej, nepríjemný zjazdík s pieskom a na jeho konci zákruta, paráda! Tobi je bližšie a bližšie, posledná zákruta pred cieľovou rovinkou, už je počuť vrava v cieli, objavujú sa prví diváci a autá, vchádzame do cieľovej rovinky na lúke ... A sakra, Ruf zvoľňuje, začína sa rozhliadať. Snažím sa ho povzbudiť, nech ešte maká, skúšam ho znovu odštartovať a motivovať k poslednému šprintu ... Je to márne. Do cieľa dorazíme ľahkým poklusom. Nezostáva mi než Rufa trochu pokarhať. Zastavuje sa až keď poviem Stoj! Nie skôr. Ale je to jedno, tie drahocenné sekundy mi to nevráti. Nemôžem sa na Rufa tak úplne hnevať. Je to mladý neskúsený pes a na takých veľkých pretekoch ešte nebol. Atmosféra robí divy so mnou, nieto ešte s ním. Musíme to natrénovať.
Popoludní sa pozerám do výsledkov po prvom kole. Je to až neuveriteľné, aká veľká je tu konkurencia. Vďaka slabému finišu sme štrnásti a na prvé miesto strácame len 40s. Prvé tri medzi sebou majú iba 6s. Len si to predstavte - 6s na 5km! To je jedna nedokonale využitá zákruta, zaváhanie pred odbočkou.
V nedeľu štartujeme takmer v rovnakom čase, ale počasie je úplne iné. Je hmla a len tesne nad nulou. Pre psov ideálne a ja dúfam, že uvidím dobre na cestu. Rovnako ako deň predtým vstávame za tmy, nasleduje tradičný rituál pred štartom a ja už zase zapriaham Rufa ku kolobežke. Som prekvapený, že po včerajšku nemecký speaker nechraptí, a to už počujem fünf ... vier ... tri ... dva ... jedna ... vpred! Vyrazíme ako včera, všetko je bezchybné len mne bude dnes poriadna zima na ruky. Už na prvej piesočnatej rovinke vidíme Poliaka Olgierda Traczeho, ktorý štartoval pred nami. Ruf beží na plné pecky a my sa stále približujeme. Tesne pred cieľovou rovinkou sme kúsoček za ním a ja dúfam, že dnes Ruf už autogramy chcieť rozdávať nebude. A tiež že nie, do cieľa prichádzame v tesnom závese za Olgierdom a ja mám veľkú radosť. Rufa chválim, čo môžem. Bežal skvele.
Na výsledkoch sa dozvedám, že sme bežali o zhruba 20s rýchlejšie ako v sobotu a poskočili sme na jedenáste miesto z 34. Hurá a zároveň škoda tej soboty. Mohli sme byť ešte lepší. Prvých päť miest pripadlo Škandinávcom a mne nezostáva nič iné, ako pred nimi a ich psami zložiť klobúk.
Majstrovské preteky boli pre mňa neuveriteľnou skúsenosťou. V Čechách nie je bohužiaľ zvykom mať také veľké publikum. Lenže, kde sa zíde niekoľko tisíc psov a tí najlepší pretekári z celého sveta. Vďaka týmto pretekom viem, kde máme s Rufom slabiny a tiež som sa dozvedel niekoľko nových tréningových postupov. Skúsim ich zaradiť a uvidíme. Verím v Rufa a jeho talent, veď Majstrovstvá sveta 2011 boli ešte len jeho štvrté preteky.
